Veľký hokejbalový turnaj 2022

Po príchode na košickú stanicu sme sa MHD-čkou, v ktorej sme stretli aj našich súperov z Humenného, presunuli do oratka na Troch Hôrkach. Tam už bol pre nás pripravený program. Chlapci sa preťahovali lanom, stavali veže a mnoho ďalšieho. Na konci tohto programu sme si všetci spolu pozreli video, v ktorom boli zobrazené dve rozličné veci. Najprv to bol zostrih veľmi zákerných hokejových faulov, no potom presný opak. Pekné gestá hráčov voči súperom. Večer pred spaním sme si v našej triede, v ktorej sme spali, ešte pustili audio nahrávku spomienok Jána Bosca a uložili sa na nočný odpočinok.

Ráno sme sa zobudili a pripravovali na náš prvý zápas, ale ešte predtým na nás čakali raňajky. Náš prvý zápas proti Popradu skončil veľmi tesným výsledkom 1:0, a preto si dva body odniesol náš súper. Pozreli sme sa na zápas spätne, zhodnotili čo môžeme zlepšiť a plní odhodlania sme nastúpili na druhý zápas proti Humennému. Tento zápas sa skončil bezgólovo 0:0 a každý tím si pripísal jeden bod. Tretí zápas proti Košiciam sme prehrali 3:0 a nás trénerov čakala veľká úloha, a to pozdvihnúť náladu, utrieť slzy našim chlapcom a ísť do ďalšieho zápasu s cieľom zabojovať o prvé víťazstvo. Dovtedy náš druhý brankár nechytal ešte ani jeden zápas a nás čakal najťažší súper – Námestovo. Bolo ťažké ho na to nahovoriť, ale po neúspešných pokusoch nás trénerov aj spoluhráčov sa to podarilo až našej brankárskej jednotke. Toto bol pre mňa veľmi silný zážitok a krásne gesto. Zápas proti Námestovu sme síce prehrali 10:0, ale tento zápas si každý z nás užil naplno. Brankára sme povzbudzovali pri každom zákroku, ale aj góle. Odišli sme porazení, ale s úsmevom na tvári a s novými kamarátmi. Večer bol o zvyčajných spoločných potulkách Košicami a slávnostnej večeri. Potulky viedol známy Košický sprievodca Milan Kolcun. Na večeri nám organizátori pustili pozdravy od známych hokejistov napríklad Filipa Mešára, Šimona Nemca a ďalších… Večer sme si znova vypočuli spomienky Jána Bosca ľahli si na nočný odpočinok.

V nedeľu ráno nás čakal posledný zápas o deviate miesto s Novou Dubnicou. Ale ešte pred ním bola na programe svätá omša. V kázni sme boli spomenutí s humorom ako tí, ktorí stále čakajú na svoj prvý gól ako naši predchodcovia, ktorí takto vyrástli a nakoniec vyhrali VHT. V zápase proti Novej Dubnici sme najprv inkasovali, no potom prišlo zadosťučinenie v podobe prvého gólu na turnaji, po ktorom sme všetci vybehli a tešili sa. Po riadnom hracom čase sa zápas skončil výsledkom 1:1, takže sa muselo predlžovať. Nová Dubnica nám strelila druhý gól, čo znamenalo ich víťazstvo v zápase. Skončili sme síce poslední, ale upevnili sme staré a odniesli si nové kamarátstva.

Ďakujeme všetkým organizátorom, saleziánom a fanúšikom, bez ktorých by turnaj nemohol byť takým, aký bol.