Cesta animátora

Ak sa niekto stane animátorom, určite urobí veľa pre druhých, ale v prvom rade je to dar pre neho samého – cesta jeho rastu vo svätosti.

Animátor-od slova anima-duša– oduševňovateľ- ten, ktorý prináša život 

• sa delí so saleziánmi o ich poslanie „daj mi duše, ostatné si vezmi“: snažíme sa spasiť tak, že pomáhame ku spáse druhým, je to náš životný štýl.
• je pravou rukou saleziánov: preto ho sprevádzajú vo formácii.
• je na jednej lodi s ďalšími: nie „JA animátor“, ale „MY animátori“.

Ako sa ním stať a vytrvať?

• animátorstvo ako štýl života ponúkame všetkým a postupne zverujeme zodpovednosť.
• animátorstvo začína tým, že sa v niekom prebudí ochota dávať sa a túžba po duchovnom živote: najprv pomáha jednorázovo, animuje hru okolo seba, preberá zodpovednosť… „Dlho som chodil na stretká a na akcie, ktoré robili pre mňa druhí. Teraz sa zmenilo vo mne to, že som začal dávať, čo som aj ja sám dostal.“ (jeden z našich animátorov).

Kto sa chce pripraviť na animátorstvo, od 9. ročníka na základnej škole začne prípravu pre nováčikov:

• chodí na svoje rovesnícke stretko
• splní úlohy, ktoré majú nováčikovia
• potom zapojenie do konkrétneho stretka riešime vždy osobne; sledujeme pritom: ako spolu komunikujeme; dôveryhodnosť; schopnosť zveriť zodpovednosť; obetavosť pre druhých; ochotu nechať sa sprevádzať v duchu don Bosca.

Naša výdrž je v prvom rade Božia milosť.

Preto potrebujeme vytvoriť na to priestor, čo znamená v praxi nájsť si čas na:

• DO aspoň raz za 2 mesiace (raz v roku DC)
• Chodiť na svoje rovesnícke stretko
• Účasť na animátorských stretkách a akciách podľa kalendára (cca. 1× za mesiac)

„Videl som mnohých animátorov, ktorí dozreli práve vďaka tomu, že dali čas Bohu.“ (SDB)