Saleziánske majstrovstvá Slovenska v hokejbale U15
Po dvoch rokoch pauzy, spôsobenej pandémiou to bol prvý turnaj, čo znamená, že nikto vopred presne nevedel, čo od toho očakávať. Pre všetkých našich chlapcov to bol ich prvý turnaj. Dúfal som však, že všetci, ktorých sme tam zobrali, budú spolupracovať, či už na zápasoch alebo mimo nich. Potešilo ma, že od začiatku panovala dobrá a kamarátska atmosféra.
 |
Po príchode do Dubnice v piatok večer sme boli na omši a následne bol zabezpečený večerný program. Hrať sa začalo v sobotu ráno po omši. Prešov nastúpil v prvom zápase proti Námestovu. Prvý polčas to bola vyrovnaná partia, ale v druhom sa zápas otočil na stranu Námestova. Napriek prehre musím povedať, že chlapci podali dobrý výkon, vzhľadom k výškovej a vekovej prevahe súpera. Tesne pred obedom sa však morálka tímu o dosť zlepšila po našom vysokom víťazstve nad Popradom. Keďže v našej skupine boli len tri tímy, hral každý z každým 2 zápasy. Naše druhé zápasy s Námestovom a Popradom boli veľmi podobné ako prvé, keďže s Námestovom sme opäť prehrali a s Popradom opäť vyhrali. Znamenalo to, že sme z druhého miesta v skupine postúpili do večerného semifinále proti Bardejovu.
 |
Napätie sa v tomto dôležitom zápase a veľkom „východniarskom“ derby dalo krájať. Chlapci na oboch stranách podávali heroický výkon a šli až na dno svojich síl. V predĺžení sa nakoniec viac darilo Bardejovčanom, keďže strelili gól a vyhrali 1:0. Po zápase síce bolo vidieť veľké sklamanie našich hokejbalistov, ale za jednu vec ich musím veľmi pochváliť. Zachovali sa športovo a zagratulovali víťazom zápasu. Následne sa v ten večer vytvorilo veľa nových kamarátstiev medzi Prešovčanmi a Bardejovčanmi. Ako bolo v ten deň povedané aj na kázni: „Jednou z najkrajších vecí, ktorú si môže každý z tohto turnaja zobrať, sú nové kamarátstva." Turnaj však ešte neskončil. Na tímovej večernej porade sme sa zhodli, že sa nevzdávame a ďalší deň budeme o bronz bojovať naplno.
 |
Ráno bolo vidno, že väčšina hráčov je už dosť unavená po predošlom dni. Ako tréneri sme sa ich snažili motivovať, aby vydržali ešte posledný zápas. Som veľmi rád, že nás poslúchli a v zápase o medaily proti Humennému nechali na ihrisku všetko, čo v nich zostalo. Od začiatku bola hra vyrovnaná. Podarilo sa nám streliť prvý veľmi dôležitý gól. Na záver to bolo dramatické. Obrancovia a brankár mali čo robiť, aby ubránili tesné vedenie. Nakoniec to zvládli a po odpískaní konca zápasu vypukla na našej striedačke obrovská radosť, ktorá nám vydržala až dodnes. Nasledovala omša, finále a vyhodnotenie. Bronzové medaily boli v správnych rukách.
 |
Cesta domov do Prešova bola síce dlhá, ale aj zábavná. Som vďačný organizátorom z Dubnice, že sa niečo také rozhodli zorganizovať, lebo chlapci si domov odniesli zážitky a nové kamarátstva. Saleziánske turnaje boli vždy založené aj na tom, aby budovali dobré charakterove vlastnosti, čo sa podarilo aj tento krát. Z chlapcov sa stala skvelá partia a dúfam, že to tak aj vydrží.
Hokejbal – Dubnica
