Spolupracovníci a don Bosco

S don Boscom spolupracovali aj laici, ktorí mali svoje rodiny a pracovali vo svete. Ich spolupráca bola veľmi rozmanitá: vyučovanie katechizmu, pomoc vo večerných školách a pri asistencii chlapcov, vyhľadávanie práce najmä tým, ktorí sa vracali z väzenia, starostlivosť tzv. mám o kuchyňu a o bielizeň chlapcov a nechýbala ani finančná podpora diel. Sám don Bosco o tom píše vo svojich Životopisných pamätiach takto: „Dejiny saleziánskych spolupracovníkov sa začínajú rokom 1841, keď sa začali zhromažďovať v Turíne chudobní a opustení chlapci. Boli zhromažďovaní do vhodných miest a kostolov, boli vedení k radostným a slušným hrám, vyučovaní a privádzaní k tomu, aby hodne prijímali sviatosti birmovania, pokánia a sviatosť Oltárnu. Aby bolo možné splniť mnohé a rôzne takého úlohy, dali sa dohromady niektorí páni, ktorí osobným pričinením a ich štedrosťou podporovali dielo takzvaných sviatočných oratórií. Osvojili si názov podľa úlohy, akú plnili, no všeobecne sa im hovorilo dobrodinci, podporovatelia a tiež spolupracovníci spoločnosti sv. Františka Saleského.“

V roku 1859 don Bosco zakladá Kongregáciu sv. Františka Saleského a tí čo boli slobodní a cítili v sebe povolanie, sústredili sa v živote komunity. Ostatní alebo externí, naďalej žili vo svete, v kruhu svojich rodín, ale pracovali na podporovaní diela Oratórií. Keď v roku 1864 don Bosco predkladá v Ríme Stanovy Kongregácie, je v nich aj XVI. kapitola, ktorá hovorí o externých členoch. Nakoniec, aby dosiahol schválenie Stanov, čo sa stalo až v roku 1874, musel kapitolu o externých saleziánoch úplne vynechať.

Don Bosco sa nenechal odradiť a hľadal iný spôsob, ako zapojiť laikov do Kongregácie. Po mnohých konzultáciách a úpravách sa rozhodol pre Združenie na spôsob tretích rádov, ale „s tým rozdielom, že v tretích rádoch kresťanská dokonalosť spočívala v nábožnosti, kým hlavným cieľom Združenia je činný život v službách lásky blížnemu, najmä ohrozenej mládeži“.

Prvý program pre spolupracovníkov je vytlačený v roku 1874. Vtedy ich nazýva kresťanskou spoločnosťou. V roku 1875 zlepšuje svoj návrh. Vtedy hovorí o „spolku pre dobré diela“. V roku 1876 vidíme už meno saleziánskych spolupracovníkov. V týchto rokoch sa fyziológia spolupracovníka upevnila navždy.

Pius IX. toto Združenie schválil nepriamo v breve „Cum sicuti“ 9. mája 1876 tým, že mu udelil tie isté duchovné privilégiá, ako mal tretí rád sv. Františka Assiského. Onedlho potom, 12. júla, pápež schválil aj Pravidlá Združenia saleziánskych spolupracovníkov s názvom Saleziánski spolupracovníci alebo praktický spôsob podporovať dobré mravy a byť užitočný občianskej spoločnosti.

Prvá konferencia saleziánskych spolupracovníkov v Turíne bola 16. mája 1878 v kaplnke sv. Františka Saleského. Don Bosco im v príhovore naznačil účel združenia: žiť v rodine a v spoločnosti v duchu saleziánskom, t. j. v duchu činnej viery.