Mozaika blahoslaveného Titusa Zemana
Životopis
Titus Zeman sa narodil vo Vajnoroch pri Bratislave 4. januára 1915 ako prvé z desiatich detí. V desiatich rokoch bol uzdravený na príhovor Panny Márie, ktorej prisľúbil, že „bude jej synom navždy“. Roku 1927 vstúpil do školy k saleziánom v Šaštíne, po absolvovaní noviciátu vo Svätom Beňadiku zložil v roku 1932 prvú rehoľnú profesiu a v roku 1940 bol v Turíne vysvätený za kňaza. Pôsobil v Saleziánskom oratóriu v Bratislave-Miletičovej a neskôr ako profesor chémie na Biskupskom gymnáziu v Trnave.
Keď unikol „Barbarskej noci“ (z 13. na 14. apríla 1950), rozhodol sa sprevádzať mladých spolubratov tajne cez hranice až do Turína, aby sa mohli stať kňazmi. Pri dvoch úspešných prechodoch (na konci leta a v jeseni 1950) takto zachránil spolu 21 duchovných povolaní, medzi nimi aj niekoľkých diecéznych kňazov. V apríli 1951 sa tretia výprava nepodarila. Don Titus Zeman čelil zatknutiu, mučeniu, vo februári 1952 ho komunistický režim odsúdil na 25 rokov. Vo väzení strávil 13 rokov, napokon ho totalitný režim v roku 1964 podmienečne prepustil, no stále bol sledovaný a prenasledovaný.
Zomrel 8. januára 1969 ako 54 ročný; jeho smrť zapríčinili následky mučenia a väzenia, ktoré dokázaným spôsobom viedli ku skráteniu jeho života. Pochovali ho vo Vajnoroch, v povesti mučeníctva.
Za blahoslaveného bol vyhlásený v Bratislave 30. septembra 2017. Jeho relikvie sa uchovávajú v Kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch.
[image:5656]
Čo je to relikvia?
Slovenský výraz relikvia sa používa najmä v kresťanskej terminológii a pochádza z latinského reliquus, čo znamená zostatok. Relikvia svätca je vlastne zostatok, časť jeho tela, ktoré bolo nástrojom hrdinských čností viery. Samotná úcta k relikviám má veľmi dlhú históriu, priam takú ako je staré kresťanstvo. Už od čias prvých kresťanov sa objektom osobitnej úcty stali aj telá mučeníkov a svätcov.
Benedikt XVI. sa na adresu relikvií vyjadril takto: “Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých, nezabúda, že v skutočnosti ide síce len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej, ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo, ktoré je v našom vnútri.”
 |
Autori mozaiky:
Lucjan Bartkowiak, CR je poľský kňaz z rehole resurekcionistov. Absolvoval ateliér teológie kardinála Špidlíka v Ríme. Niekoľko rokov pracoval pod vedením p. Marka Rupnika na mozaikách, ako napr. Sanktuárium Jána Pavla II v Krakove, Turzovka, Nitra, Washington a mnohé iné.
Peter Bicák, SDB absolvoval ateliér teológie kardinála Špidlíka v Ríme pod vedením p. Marka Rupnika. Spolupracoval pri tvorbe a sprostredkoval realizáciu mozaiky dona Titusa Zemana.
Podľa ikonografickej tradície sa ikony a mozaiky autormi nepodpisujú, a preto ďakujeme ďalším našim priateľom, ktorí svojím dielom prispeli k realizácii tohto projektu.
Komentár k mozaike
Postava Titusa je navrhnutá tak, aby bola tvárou v tvár k tým, ktorí k nemu prichádzajú. Jednu ruku má položenú na srdci. Vo výške srdca je zlatý kríž, v ktorom je vložený relikviár. Druhá ruka je zdvihnutá smerom hore, akoby chcela ukázať smerom ku krížu. Kríž je slávnostný, zlatý, s perlami. Teda kríž veľkonočný – paschálny – symbol zmŕtvychvstania, znovuzrodenia, duchovného víťazstva. Druhá ruka je zároveň pozdvihnutá tak, aby ukazovala na oltár, ktorý sa nachádza za sklom.
Postava Titusa tak pozýva na liturgiu, ktorá je neustálou Paschou. Jej zavŕšením je chvála – vstup do Kristovej slávy, do paschálneho, eschatologického Krista. Krista, ktorého symbolom je v mozaike zlatý kríž s perlami a s dostatočne viditeľnou ranou. Je to obraz Kristovho prebodnutého boku, ktorý je trvale prítomným znakom lásky.
Tvár Titusa je inšpirovaná hlavne jeho fotografiou z väzenského spisu. Je obklopená zlatobielou svätožiarou. Zlato je symbolom toho, čo je božské, prítomnosti Svätého Ducha. Biela je symbolom viery. Tieto dve farby sa navzájom dopĺňajú. Svätec je, podľa koncepcie duchovného života otcov zbožstvený (theozis), premenený. To, čo tvorí jeho identitu, je v Božej sláve.
Na mozaike boli Titusovi ponechané okuliare. Nie je to síce duchovný znak a kresťanská ikonografia sa tam, kde môže, vyhýba takýmto detailom. Autori sa však rozhodli ponechať tento prvok, pretože Titus ich nosil po celý život, sú jeho charakteristickým prvkom a okomentovali to vetou: „U Pána Boha je miesto aj pre okuliare.“
Titus má červenú štólu. Je to farba mučeníctva. Pripomína dlhé roky utrpenia vo väzení. Červená štóla je obrazom života človeka, ktorého život utrpenia sa prepojil s utrpením Krista. Na štóle je na úrovni srdca spomínaný kríž, ktorý podobne ako ten zlatý, je krížom paschalným. Je to zároveň kríž „Centra Aletti“ a vyjadruje náväznosť na duchovnosť a spôsob vytvárania mozaiky p. Rupnika.
Postava Titusa stojí na tráve, zeleni, ktorá je vyrobená z niekoľkých druhov mramoru, granitu, žltého a bieleho travertínu. Vyjadruje to na jednej strane obraz času a histórie, na druhej obraz rajskej záhrady.
Sutana je z mimoriadne tvrdého čierneho granitu, ktorý sa ťažko opracovával a stálo to veľa námahy. Tvár je urobená z talianskeho mramoru zo Sieny (classico di Siena). Svätožiara je zo zlata v skle a z pozlátenej vypálenej hliny. Celé pozadie autori vytvorili z pozlátenej keramiky.
Zlato je znakom a symbolom prítomnosti Boha. Boh Otec je neviditeľný ako osoba, ale je Ho možné vnímať, prežívať. Kresťanská ikonografia riešila vyjadrenie prítomnosti Boha pomocou zlata. To, čo najlepšie vyjadruje tajomstvo prítomnosti Boha je, že zlato žiari. Zlato reaguje na najmenšie svetielko, ktoré odráža. Zlato je ako obraz Božieho tajomstva a prítomnosti: duchovný život, ktorý vyžaruje z človeka ako sa svetlo odráža od zlata. Zlato bolo považované za vzácny materiál. Niečo najcennejšie, najušľachtilejšie, čo môžeme darovať Bohu. Preto malo vždy miesto v liturgii a sakrálnom umení.
Naše svätyne sú obrazom, symbolom nebeského kráľovstva, kam mohli slobodne prichádzať aj najchudobnejší a uvedomiť si, kým sú: kresťania s hodnosťou nielen prorockou a kňazskou, ale aj kráľovskou. Krása chrámov je duchovnou ikonou, obrazom Božej krásy, ktorá je anticipáciou a prísľubom pre všetkých. V dobe po II. vatikánskom koncile je symbolické, že sa vraciame akoby v kruhu histórie k mozaike, umeniu čias posledných cirkevných otcov.
(spracované podľa rozhovoru s o. Lucjanom)
[image:5658]
Modlitba
Bože, ty si blahoslavenému kňazovi a mučeníkovi Titusovi dal odvahu poslúchnuť evanjelium a nebáť sa vystaviť svoj život nebezpečenstvu pre bratov a sestry; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme mali na zreteli dobro našich blížnych a boli verní a vytrvalí v kresťanskom povolaní. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
