Ako sme prežili duchovné cvičenia?

Po vyčerpávajúcich stanovačkových dňoch plných zážitkov sme takmer ihneď po skončení teenage tábora nastúpili na 6 turnusov duchovných cvičení. Bol to požehnaný čas pre všetkých. Každému dobre padlo zastaviť sa a po takto „zvláštne náročnom“ roku si nájsť čas na najbližšieho priateľa nás všetkých, Boha.  V krátkosti vám priblížime aj tento čas plný hľadania Ho vo všetkom dobrom aj zlom.

Vysokoškoláci:

(Klára)

Blahoslavenstvá a žalmy. Aj takto by sme mohli popísať naše DC. Blahoslavenstvá nám don Diri predstavil ako Ježišov „návod“ na život v plnosti, návod na to, ako byť radostný, naplnený životom a schopný užiť si všetko, čo takýto život ponúka. Ak máš náhodou pocit, že toto všetko momentálne nie si, pozri sa na svoj život z inej perspektívy, pozri sa naňho z vrchu s Ježišom a budeš si môcť uvedomiť, že takýto život je dar a že je aj pre teba. Je to svätý život. Pápež František v exhortácii Gaudete et exsultate (ktorú nám Jany odporučil čítať si aj k našej téme) povedal: „Každý svätý je jedno poslanie; je to projekt Otca na odzrkadlenie a vtelenie jedného aspektu evanjelia v určitom okamihu dejín.“ 

A na to, aby sme boli svätí, stačí žiť podľa blahoslavenstiev. Ježiš je prvý, ktorý ich žil a úlomky takého života môžeme dokonca vidieť už aj v žalmoch. 

„Nabalení“ takýmito nádhernými pravdami sme sa na konci vybrali domov. Vďační za silencium, za fajné jedlo, za podelenia sa (nie je „sníma“ ako „sníma“), za počasie, za muchy až tak nie, sme sa rozlúčili a pobrali sa každý tam, odkiaľ prišiel. A snáď bude svet zas o trošku lepší.. ????

Dievčatá DC1:

(Didi)

Kde bolo tam bolo, bolo nás raz sedem dievčat, ktoré sme sa vybrali na svoje prvé cviká. Plné očakávaní a nadšenia sme došli do Bijacoviec, kde sme ich celé na čele s našim Grzechom strávili. Tieto štyri dni obsahovali všetko potrebné k tomu, aby sme dokázali vypnúť od „našej reality“ a ponorili sa do modlitby, silencia a úvah. Na záver dňa sme sa spoločne zdieľali s myšlienkami, ktoré nás oslovili a chceli sme sa s nimi podeliť aj s ostatnými. Súčasťou cvičení bola aj rekreácia, teda čas pre nás sa vykecať (lebo nie je dobrý nápad odoprieť rozprávanie ženám :)).

Počas  duchovných cvičení sme v prvej polovici nahliadli do našej minulosti. „Ako máme poznať Boha, ak nepoznáme seba samých?“ V silenciu sme sa zamerali na ľudí, veci a momenty, v ktorých sme cítili prejav Jeho lásky. S myšlienkou toho ako nás náš Otecko miluje, sme si priznali pred sebou aj pred Ním naše chyby a hriechy, a snažili sa uvedomiť si, ktorý z nich u nás najviac prevláda a teda je našou hlavnou chybou. Keď sme boli pripravené, zúčastnili sme sa generálnej spovede, ktorá zmazala všetky naše hriechy od detstva. 

V druhej polovici sme sa zamerali na budúcnosť a teda náš duchovný rast, to ako budeme fungovať, keď sa vrátime do „našej reality“. Pomocou knihy Biele plátno od Martina Kačmáryho sme si vytvorili Plánik, zameraný na dušu, telo, myseľ a srdce. Ten nám pomáha starať sa o seba vo všetkých týchto ohľadoch. Duchovne naplnené sme odišli s myšlienkou: " Síce duchovné cvičenia končia, no tie skutočné len začínajú." 

PS: Toto je recenzia pre Betku a Lucku ???? →Lep­šieho jedla sme sa už dlho nenajedli (a mysleli sme aj na vás doma, už ich lanárime na donášku jedál :D).

Chlapci DC3:

(Stano)

Chlapčenské duchovné cvičenia 3 dopadli nejako takto: Malá partia stretkárov sa stretla na novopostavenej chate na Zlatej Bani. Napriek zmene prostredia a celkového fungovania na chate si ju chlapci hneď obľúbili. Cvičenia strávili v ústraní v lese, v kaplnke, niektorí aj na stromoch. Jedlo im pripravovali v Prešove skvelé kuchárky, čiže sa o nich nebolo možné postarať lepšie. Oddýchnutí, najedení, duchovne obnovení sa po 4 dňoch vrátili do Prešova v radosti a túžbe kráčať s Pánom do neznáma.

1