Výlet 912-tky na Skalnaté pleso
Je to tu! Dlho očakávané jesenné prázdniny už konečne prišli. Kým ostatní možno uprednostnili dospávanie a vylihovanie v posteli, skupina deviatich dievčat, animátorky Kataríny, Ondreja a Josipa sa skoro ráno vybrali na dlhú cestu do Tatier. Tento nápad prišiel od organizátorov takzvanej „912-tky“. Sú to veľké stretká určené pre chlapcov a dievčatá 9. ročníka ZŠ a 1. a 2. ročníka SŠ, ktorých cieľom je vytvoriť partiu.
 |
Výlet do Tatier sa začínal ešte dávno predtým, ako sa ukázal prvý lúč slnka, a tak sme všetci museli obetovať dlhé ranné vyspávanie, aby sme sa o 5:30 stretli na Hlavnej stanici v Prešove. Vlakom sme potom išli do Kysaku a z Kysaku do Popradu. Vlak z Popradu sme kvôli krátkemu prestupu do Starého Smokovca nestihli, a tak sme si ešte pred samotným začiatkom oddýchli pri teplej káve, horúcej čokoláde a krásnom výhľade na Tatry, ktoré neskôr zahalila hmla. O hodinu neskôr, ako sa pôvodne plánovalo, čiže o 8:45 sme sa vybrali na cestu za dobrodružstvom alebo skôr za Skalnatým plesom :DD.
 |
Naša prvá zastávka bola na Hrebienku. Mali sme možnosť vidieť aj veľmi fascinujúci meteorologický jav – teplotnú inverziu, v priamom prenose. Desiatou sme si doplnili sily a pobrali sa ďalej. So stúpajúcou výškou bolo všetko oproti Tatrám čoraz menšie. Počasie bolo na výlet ako vyšité. Slnko nám celý čas jasne svietilo, a tak nikomu nebola zima a všade panovala dobrá nálada. Cestou na Skalnaté pleso sme sa zastavili pri Obrovskom vodopáde a prešli okolo Zamkovského chaty. Po dlhej a náročnej ceste sme sa všetci stretli v cieli okolo 12:05. Odmenou za dlhú cestu nám bol práve výhľad, za ktorým sme celý čas šliapali. Po obede sme sa vybrali na cestu okolo Skalnatého plesa a potom nás čakala už len cesta dole.
 |
Cesta dole bola trochu strmšia, takže opatrnosti a obozretnosti nebolo nikdy dosť. Po úspešnom zostupe všetkých členov výpravy sme sa všetci ponáhľali na električku, ktorú sme predsa len nakoniec veľmi tesne stihli. Do Prešova sme vlakom prišli až večer okolo 18:30. Po prejdených takmer 20 kilometroch sme sa domov vrátili všetci živí a zdraví. Tatry, do skorého videnia!
912 – Tatry
