Púť mladých za don Boscom do Turína
Jedenásteho až devätnásteho septembra sme sa skupina 46 mladých a 3 saleziánov zúčastnili púte do Turína. Ako zvyčajne, tak aj tentokrát sa naša cesta začala v oratku, odkiaľ sme vyštartovali a cestovali ďalších 18 hodín.
Dvanásteho septembra, približne o 10. hodine sa nám podarilo doraziť na Colle don Bosco, kde kedysi stál dom v ktorom sa narodil malý Ján Bosco. Po vybalení a uložení vecí na našich izbách nasledovala omša v kostole panny Márie Pomocnice v areáli Colle don Bosco. Po svätej omši sme sa všetci tešili na obed a siestu. Každý z nás čas siesty využil inak. Niektorí (drvivá väčšina) dospávali to, čo nenaspali v autobuse, iní spoznávali okolie, alebo hrali spoločenské hry ako futbal, kalčeto, ping-pong a pod. Po čase oddychu sme sa spoločne boli pozrieť do kostola Chiesa di San Pietro čo je od Colle don Bocso vzdialené len pár minút chôdze. Krátko po príchode nasledovala večera a deň sme zakončili modlitbami v skupinkách a spoločným ružencom.
 |
Deň druhý.
Zavčas rána sme sa spoločne naraňajkovali a pripravili na cestu do Chieri. Cestou v autobuse sme sedeli podľa čísel, ktoré sme si vytiahli pri vstupe, a tak sme mali možnosť každú cestu spoznať niekoho nového. Po príchode do Chieri sme sa boli pozrieť do seminára, kde don Bosco študoval za kňaza a odkiaľ nás sprievodca povodil po meste. Navštívili sme aj dóm v Chieri, kde sa študenti v pochybnostiach modlievali deviatnik k Panne Márii za spoznanie svojho povolania. V tomto chráme sme mali svätú omšu a po nej sme sa nasýtili suchým obedom a najlepšou talianskou zmrzlinou v okolí obďaleč mesta. Za zmrzlinovou siestou nasledovala cesta do Castellnuova, kde sme navštívili základnú školu don Bosca a aj miestne oratko. Odtiaľ sme sa vybrali po vlastných na Colle don Bosco. Rozdelili sme sa do dvoch skupín na tých, ktorí chceli ísť dlhšou cestou a na tých, ktorí chceli ísť cestou kratšou. Samozrejme, čo by to bola za výpravu ak by niekto nezablúdil, no našťastie sa nám podarilo nájsť správnu cestu a obe skupinky sme sa stretli pri múzeu o Dominikovi Saviovi – Morialdo. Na Colle don Bosco tak ako aj deň predtým nasledovala večera, modlitba, ruženec a spánok.
 |
Deň tretí.
V tretí deň sme sa vybrali do Turína. Približne po dvoch hodinách cestovania sme dorazili na Valdocco – miesto kde don Bosco založil prvé oratko. Prehliadku areálu nám urobil don Michael (Majkl:)) a my sme tak mali možnosť vidieť, v akých priestoroch bolo prvé oratko, ako sa postupne rozrastalo a veľa ďalších iných zaujímavostí. Taktiež sme navštívili izbu, kde don Bosco ukončil svoju pozemskú púť. Následne sme sa zišli na spoločnej svätej omši v kaplnke, kde sme ešte chvíľu zotrvali v tichu a modlitbe. Po suchom obede pokračovala prehliadka rozchodom v centre Turína a obhliadkou miestnych kostolov vrátane Katedrály svätého Jána Krstiteľa, v ktorej je uložené Turínske plátno. Návratom na Colle don Bosco sme deň už tradične zakončili večerou a ďakovnou modlitbou.
 |
Deň štvrtý.
Náš štvrtý deň sme opäť strávili v Turíne. Prvú časť dňa tvorila duchovná obnova na Valdoccu, svätá omša a aj prezretie si baziliky, v ktorej je don Bosco pochovaný. Druhá časť dňa sa skladala z prehliadok rôznych múzeí. Podľa záujmu sme sa rozdelili do skupín. Prvá skupina bola na prehliadke múzea a štadióna Juventusu, kde mali možnosť vidieť trofeje, staré dresy či šatňu. Aj druhá skupinka tvorená iba z chlapskej zostavy, bola v múzeu automobilizmu. V tomto múzeu videli rôzne modely áut, motorov, ale aj celú históriu až po súčasnosť F1. Ďalšia skupina boli tí, ktorí navštívili druhé najväčšie egyptské múzeum na svete. Cestou doň sa boli pozrieť na celý Turín z výšky a to z televíznej veže, v ktorej sa nachádza aj múzeum talianskeho filmu. Taktiež si na malý skok pozreli aj múzeum Talianskej histórie a na záver skončili tam, kde aj pôvodne plánovali. V egyptskom múzeu mali možnosť vidieť niečo z egyptskej architektúry, egyptské nástroje a sošky, no aj múmie a mumifikované zvieratá. Po dni plnom zážitkov sme sa na poslednú noc vrátili na Colle don Bosco, kde nás už čakala teplá večera, po ktorej sme mali naše večerné modlitby.
 |
Deň piaty.
Už pred východom slnka sme všetci stáli na nohách, aby sme si zbalili naše veci a pripravili sa na cestu do Álp a domov. V alpách sme sa lanovkou z Buisson odviezli do Chamois. Tam sme v malom miestnom kostolíku mali svätú omšu, po ktorej sme si vyšliapali k jazeru Lago di Lod. Na tomto mieste sme sa rozdelili na tých, ktorí chceli šliapať ešte vyššie a na tých, ktorí chceli oddychovať pri vode. Tí, čo vo svojej ceste pokračovali sa dostali k observatóriu Santuario di Clavalité, a komu ani to nestačilo, tak pokračoval až na 3000-vku odkiaľ mali nádherný výhľad na široko-ďaleko. Po zostupe do Chamois sme sa spoločne navečerali v miestnej reštaurácii, kde nám ponúkli typické talianske jedlo a s plnými žalúdkami sme z Álp vyštartovali smerom domov na Slovensko. Po dorazení do Bratislavy sme sa rozlúčili s niektorými vysokoškolákmi a pokračovali sme v ceste ďalej. V Prešove sme sa poďakovali šoférom, ktorí nás sprevádzali na našich cestách, vybalili sme si veci, rozlúčili sa medzi sebou, a kto chcel, tak mohol ísť na ďakovnú omšu.
 |
Nejak tak vyzerala naša púť za don Boscom. Veríme, že sa ešte niečo tak super podarí opäť zorganizovať a veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa na príprave a realizácií podieľali, našim saleziánom, kuchárom, šoférom, sprievodcom a každému, kto sa za nás a náš šťastlivý návrat modlil.
Turín 2022
