Duchovná obnova 912-tky

V dňoch 26.-28.5. sa na Zlatej Bani zorganizovala historicky prvá spoločná obnova chlapcov a dievčat z tímu 912-tky, teda chlapcov a dievčat z 9., I. a II. ročníka  SŠ. Mladých bolo veľa, no miesta málo, ale keďže platí, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, pomestili sme sa aj my. Dievčatám sa ušlo miesto vo vnútri, zatiaľ čo chlapci okúsili silu dobrodružstva, lepšie povedané teplo stanov vonku. Vyrážali sme z oratka po piatkovej omši. Boli tu však aj takí, ktorí sa rozhodli cestu na Zlatú Baňu zdolať na bicykli, no nebolo ich až zas tak veľa. My ostatní, nie až tak motivovaní cyklisti, sme šli spoločne autobusom. 

 

 

Po úspešnom príchode všetkých členov na chatu sme sa spolu navečerali a následne sa pobrali do svojich skupiniek podeliť sa s tým, ako žijeme posledné obdobie a čo od obnovy očakávame. Prvý deň sme ukončili spoločnou modlitbou, po ktorej nenasledovalo nič iné, ako len nami veľmi obľúbený spánok. 

 

 

Každé ráno sme začínali rannými chválami, po ktorých tradične nasledovali raňajky, kde sa nám predstavil program na daný deň. V sobotu to bola práve tá duchovná časť obnovy – prednáška, silencium a omša. Témou na posilnenie do posledného a celkom náročného mesiaca školského roku bola práve každodennosť a všednosť. Hlavným povzbudením a motiváciou zmeniť našu každodennosť nám okrem svätej spovede bol aj citát od pápeža Františka: „Drahí mladí, prosím vás, nepozerajte sa na na život ,z balkóna’, zaraďte sa do neho. Ježiš nezostal na balkóne, ale vstúpil do života. Nepozerajte sa na život ,z balkóna’, vstúpte do neho ako to urobil Ježiš”. 

 

 

Po slávnostnej svätej omši, na ktorej sme ukončili skoro 4-hodinové silencium, nasledoval guláš a po ňom voľno na rozhovory, oddych či volejbal. A keďže slnko Kristovej lásky už nebolo len v našich srdciach, ale aj na oblohe, spoločne sme sa vybrali na lúku, kde si pre nás pripravili program naši drahí animátori. Strategicko-športová hra donútila naše hlavy zamyslieť sa, no tak, ako zvyčajne, výhodou bola aj obratnosť a rýchlosť hráčov, ktorí bojovali proti svojim súperom.

 

 

Aby nám spoločných hier nebolo málo, jednu poriadnu sme si zahrali aj v noci. Ako praví hrdinovia sme sa pokúsili zastaviť šírenie nákazy nebezpečnej choroby, a tak zvíťaziť nad všetkými nakazenými. Aby sme neostali len pri uzdravovaní tela, po hre na nočnej adorácii sme si uzdravili aj duše. V pokojnej atmosfére sme sa spoločne poďakovali za celý deň a pobrali sa nazbierať sily na posledný deň spoločnej obnovy. Nedeľu sme začali tak, ako zvyčajne, spoločnou modlitbou, raňajkami, po ktorých nasledovala slávnostná svätá omša. Ešte predtým než sme dali chate Mária na Zlatej Bani definitívne „Zbohom!”, sme sa všetci pobalili a poupratovali za sebou. Veľká vďaka patrí najmä saleziánom a ochotným animátorom, ktorí nám z víkendu spravili nezabudnuteľný zážitok. Ďakujeme!