Chicago, systém frakcií a výnimočná a odvážna Tris. Áno, aj takto by sme mohli opísať tohtoročnú dievčenskú stanovačku plnú dobrodružstva a skúšok.
Po príchode bolo pre dievčatá prvou ozajstnou skúškou nájsť si svoju skupinku, takzvanú frakciu, v ktorej strávili nasledujúce dni. Po úvodnom zoznámení a „ubytovaní” sa v lese sme sa všetkou energiou vrhli na štafety. Každá z frakcií mala možnosť ukázať, či je ozaj hodná svojho mena. Po obede a sieste, ktorými sme si doplnili sily nasledovala klasická behačka. Každý deň sme si našli čas aj na Pána Boha, a tak sme aj v takom netradičnom prostredí slávili sv. omše. Večer sme vždy ukončili modlitbou v skupinkách, no tento, prvý večer, sa modlitbou ani zďaleka nekončil. Tak ako aj Tris čelila skúške, v ktorej musela ostatným dokázať, že byť inou nie je zlé, ale je to skutočnosť, ktorou sme každá jedinečná, tak aj dievčatá ukázali svoju vytrvalosť práve pri nočnej skúške odvahy.
Každý nový deň sme začínali rozcvičkou a modlitbou, a preto ani ten nasledujúci nebol iným. Po drsnej rozcvičke nám nedeľnou myšlienkou bolo to, aby sme boli statočnými a nevzdávali sa. Pripravené divadlá nás celý čas sprevádzali a ťahali do deja. Do deja nás tiež vtiahli aj doobedňajšie turnaje a poobedné stanovištia, kde si dievčatá vyskúšali rôzne úlohy. Pri večerných modlitbách nám inšpiráciou bol príbeh o víťazstve štrnásťročnej Giulie Gabrieliovej, ktorá ochorela na rakovinu a aj napriek tomu, že sa neuzdravila, tak zvíťazila.
V tretí deň sprevádzaný myšlienkou „Uč sa mať sa rada!” sme sa po rannom daždi vybrali na celodennú túru na Hornadské lúky. Skupinky tak spolu strávili veľa času a dievčatá sa mali možnosť lepšie spoznať. V cieľovej destinácii sme si spolu dali zabalený obed, oddýchli si a pripravili sa na hru na lúke. Keďže doobedie bolo asi pre všetky nás dostatočne vyčerpávajúce, večerným programom nám preto boli vtipné scénky dievčat a animátoriek. Po smiechu a večernom uvoľnení všetkých čakal už iba sladký, a nami tak obľubovaný, spánok.
V predposledný deň, utorok, Tris v sebe objavila to, že sa už nechce skrývať, nechce tajiť kým naozaj je a že to, že je iná nie je hrozba, ale kľúč k slobode pre všetkých. Toto uvedomenie hlavnej hrdinky nám pripomínala aj myšlienka dňa, aby sme zostali originálnymi. V doobednej strategickej hre sme sa spoločne s Tris pokúsili zvrhnúť systém v našom Chicagu, no kvôli pevnej vôli Jeanine – vedúcej celého mesta a systému frakcií, ktorým udržovala myšlienku „zatriedzovania” ľudí do určitých skupín, sa nám ju podarilo poraziť až v poobednej hre. Náš úspech nás doviedol až k večernému vyhodnoteniu, kde každé ovocie počas celej stanovačky prinieslo úrodu alebo inak povedané, body. Po vyhodnotení nasledovala zábava, tance a bengálsky oheň, kde to už viac neboli frakcie Mierumilovných, Sčítaných, Neohrozených, Úprimných, Všímavých a výherných Odovzdaných, ale boli sme to my, jedinečné a originálne verzie seba. V posledný deň po modlitbe a raňajkách nasledovalo už len balenie. Dovidenia Sedlice, vidíme sa o rok!